Uplynulý víkend to bolo niečo nenormálne, spal som dohromady asi tak 10 hodín. Nie, samozrejme preháňam, ale program bol nabitý - piatok Káčko, v sobotu Partizánske, v nedeľu Viedeň a včera Trenčín. Práve z posledných dvoch spomenutých záležitostí sa rád podelím o zopár postrehov.
R.A. The Rugged Man je legenda a už sme si ho spomínali aj v rubrike Classic na dnes. Live som ho už samozrejme videl, ale keď som sa dozvedel že bude po roku a pol opäť vo Viedenskom klube Flex, nič nemohlo zabrániť tomu aby som si ho išiel vyšmáknuť ešte raz. R.A. je známy svojími extra shows za ktoré by sa nemusel hanbiť ani my man Turbo - pľutie na ľudí, kopanie do predných rád crowdu, vykusovanie najškaredších buchiet z publika atď.
Už samotná cesta bola zábavná, gro debaty bolo tvorené snahou zlepiť dokopy fragmenty piatkovej noci s čím mal hlavne môj človek Nabis značné problémy. Po drobných peripetiach sa nám okolo 11 podarilo doraziť do klubu kde sme zmeškali asi dvoch miestnych predskokanov (bohužiaľ aj moju obľúbenú crew Wienzeile, citát Decko: "Víncajla is bulšit!") ale čas do Ruggedovho vystúpenia nám skvele skracovali alkoholom posilnení členovia posádky druhého auta - keď prídu slováci do viedenského klubu si môžete byť istý že je to hneď poznať. Našťastie Suli vymyslel výbornú kamufláž - každému okoloidúcemu hovoril "Hi I am from Poland". :O) Okej dosť blbých rečí - okolo jednej sa konečne na pódium dostavil R.A. The Rugged Man a potvrdil to čo som očakával, že v priebehu asi minúty si kompletne získal celé publikum, pod pódiom sa vytvoril neskutočný kotol a trval celý koncert. Je skvelé keď na koncert prídu ľudia ktorí na to naozaj chcú prísť a nie nejakí náhodní okoloidúci. Zaznelo všetko čo malo, len ma trošku zamrzelo že môj najobľúbenejší track "Every Record Label Sucks Dick" odznel len vo veľmi skresanej verzií. Celkovo sa mi R.A. zdal dosť umiernený, nerobil žiadne veľké extrémy ale bol vtipný, solil veselé hlášky a mal charizmu. Tak to má byť. Spomenul aj na svojho tatina Staff Sgt. Johna Thorburn-a, ktorý zomrel pred 2 týždňami a bol to veľký borec ktorého shoutoutovali nielen ľudia zo scény alebo online magazíny ale dokonca aj senátor štátu New York.
Zhrnutie: absolútne top, ďaľšie slová sú zbytočné.
Víked sa ale predĺžil až do pondelka, keď sme spolu s Lyrikom predskakovali americkému raperovi menom Lushlife. Say what? V pondelok a v Trenčíne? Jo. Akcia od ktorej som netušil čo mám čakať nakoniec vypálila vynikajúco.
Celé sa to konalo v klube Lúč v ktorom som bol naposledy asi pred 7 rokmi. Dosť sa to tam zmenilo a povedal by som že k lepšiemu, príjemne ma prekvapil skvelý zvuk. Dali sme s Lyrikom koncert ktorý teraz nebudem nijako rozpisovať, obmedzím sa len na to že tým asi 40 návštevníkom sa to páčilo. Na radu prišiel Lushlife o ktorom som predtým nevedel vôbec nič. Chalan je z Philly a vyzerá ako kríženec Martina Rapavého a Jackie Chana. Ale vzhľad vás nesmie pomýliť - borec bol neskutočný. Drtil všetko od trueskool rapu (ktorý išiel superstriktne), cez podivné kozmické balady až po nejaký psychadelický rock pri ktorom sa doprevázdal sám na ukulele. True story. Publikum žilo nenormálne - keď je dobrá atmosféra aj hŕstka ľudí dokáže žiť ako keby ich boli stovky. Paráda. Určite si vyčekujte Lushlife-ov album "Cassette City", ja sa na to chystám tiež. Tu je inak link na jeho myspace profil.
Fu, no ale každopádne dúfam že najbližší víkend bude kľudnejší..
Read more...
Príspevky
O skupine La Coka Nostra a movemente, ktorý sa spolu s touto skupinou šíri hlavne v európskych krajinách sa čo to už na rôznych weboch popísalo. Nechcem to tu teraz nejak viac rozpitvávať, jedno ale treba uznať, tým veteránom to stále ide a stále majú čo povedať. 
