Už by ste mohli vedieť že my na burner.sk pracujeme tvrdo aby sme pre vás objavili také šmaky o ktorých sa na iných slovenských weboch a blogoch nedozviete. Napríklad píše niekto o kvalitných undergroundových beat tapes? Nie. A preto som vyhrabal z útrob internetu trio z Nórska (Oslo in the house) ktoré produkuje top kvalitu na 20 rokov starých strojoch. Bez debaty toto sú skutočné bomby. Chlapci robia na svojich SP1200 neskutočné veci, krásne beat tapes plné soulových samplov, jazzových vplyvov, originál brejkov, skrečov, remixov... Neni sa o čom baviť, toto si jednoznačne stiahnite a dajte si to ako backround music k niečomu čo musíte urgentne urobiť a zaručujem vám že robota vám pôjde hneď lepšie od ruky. Sú to asi najlepšie inštrumentálne tejpy ktoré som zatiaľ počul. Budem samozrejme pátrať po ďalších šmačíkoch. Zatiaľ sú tu pre vás štyri diely "SP Shit" ktoré majú na svedomí Fred Fades, Deck Daddy a ich kamoš John Rice. Top!
Okej súčasná situácia sa dá popísať asi tak, že žijeme v dobe keď si každý 15ročný fagan s cracknutým Fruity Loopsom hovorí hrdo "producent" a vrchol jeho umenia je nakresliť myšou náhodné tri noty do piano rollu a podložiť to ukradnutou slučkou bicích stiahnutou z nejakého torrentu. Nemám nič proti, dá sa aj tak, každému podľa jeho vkusu. Ale dá sa aj inak, a o tom vás presvedčia Diamond D, Showbiz alebo Beatminerz v skvelom 30 minútovom dokumente o poctivom crate diggingu. V podstate som v intre už povedal všetko dôležité. Spomenutý dokument pochádza z roku 1997 a môžete v ňom okrem rozhovorov s producentskými legendami v štúdiach alebo diggin' spotoch vidieť aj prestrihy z koncertov Common-a, Royal Flush-a a Mos Def-a. (Btw.: žiadny hejting na beatmakerov ktorý pracujú striktne zo softwarom - robí to napríklad aj môj obľúbený Statik Selektah a jeho beats su kruté. Ale osobne si myslím, že sampling z vinylu je niečo iné ako samplovanie mp3. Minimálne z toho dôvodu, že len 40% všetkej starej hudby dnes existuje v digitálnej podobe ako cd alebo mp3. Všetko ostatné je zatiaľ zachované len na vinyle = vinyl zaručuje raritnejšie a menej známe až úplne neodhaliteľné sample. Ale to je téma na iný blog.)
Nedávno som natrafil na jednu zaujímavú a veľmi pekne prevedenú stránku, ktorá mapuje vznik a vývin gramofónov, predovšetkým tých najstarších, krásnych kľukových veteránov. A tak mi to padlo vhod ako úvodný diel blogu o verných to nestarnúcich spoločníkoch - o gramofónoch. To že tieto mašinky s točiacim sa tanierom sú stále IN svedčia aj rôzne nové prevedenia so všakovakými "vychytávkami". A myslím, že už ani netreba spomínať, že sú a stále budú tým najlepším nástrojom pre real DJs. Ale dosť bolo úvodného pokecu, čekujte spomínanú stránku kliknutím na nadpis a zapnite si aj zvuk, pretože v pozadí hrá skvelý loop dotvárajúci celkovú atmosféru. www.oldgramophones.eu
Mali by sa na tomto blogu v rubrike klasík nachádzať len skladby z 80tych a 90tych rokov? Určite nie, myslím že aj niektoré novšie veci sú s odstupom času hodné tohoto titulu. Možno aj geniálny banger "Lessons" od nášho obľúbeného stroskotanca R.A. The Rugged Man-a, ktorý mimochodom práve včera vydal album rarít a stratených trackov nazvaný príznačne Legendary Classics vol.1.
Vlani presne na moje narodky mal R.A. koncert vo Viedni a lepší darček som si ani nevedel predstaviť. Okej keby tam samozrejme v ten večer nebolo asi 25 lokálnych predkapiel (Wienzeile 4ever). Ale koncert bol skvelý, zábavný, každý si vie predstaviť čo asi Rugged Man stvára na stejdži - niečo ako Dasex a Turbo-T na Beatkríkoch. Ako dnešnú klasiku tohto undergroundového génia som vybral prvý singel z jeho (zatiaľ vlastne jediného regulérneho) albumu "Die Rugged Man, Die!", track "Lessons". Dajte si to a skontrolujte aj Legendary Classics vol.1 (musím si to zohnať už len preto že sa tam nachádza aj ultimatívna anti-hymna "Every Record Label Sucks Dick" :O)).
Shakul nedávno nalinkoval fotky a videá zo Sneakerness čo mi pripomenulo, že možno niekto z vás ešte nevidel skvelý film Just For Kicks zameraný práve na sneaker kultúru. Od oldskúlových dní a Run Dmc s ich "My Adidas", cez fenomén menom Michael Jordan až po dnešnú dobu customizingu a limitovaných edícií sa tento film z roku 2005 v 67 minútach venuje úplne všetkému.
Prsty v jeho príprave mal okrem iného Danny Boy z House Of Pain a svojimi historkami o teniskách prispeli Grandmaster Caz, Run Dmc, Missy Elliot, Damon Dash, Mathieu Cassovitz, Bobbito Garcia a mnohí iní. Dozviete sa všetko o legendárnom deale Run Dmc s firmou Adidas, detaily o fenomenálnom Michaelovi Jordanovi a jeho teniskách, ako aj všelijaké pikošky z ulíc NY priamo zo zdroja od Grandmastera Caza. Popisovať viac v slovách je zbytočné, kliknite si na link a vychutnajte to. Výborný film, ktorý sa oplatí mať vo svojej zbierke originálov.
Dalo sa čakať že po vydarenom prvom diely sa Dj MQ aka Dj Masterquest dokope aj k druhému pokračovaniu best-of selekcie nemeckého rapu. Koncept je tentokát trochu iný, okrem klasík MQ servíruje aj nejaké novinky. Výsledok ostáva stále príjemne počúvateľný. Ja si to stáčam posledné dni pri pešom putovaní po meste, keďže jazdenie po Trnave sa v súčasnosti celkom podobá šoférovaniu niekde v Južnej Afrike.
Tento rok ma bohužiaľ zaujalo len pár albumov o ktorých by som povedal, že som bol schopný ich počúvať celé a nevybrať si len niekoľko songov. Patrí medzi ne napríklad Blaq Poet alebo Raekwon, z tých komerčnejších Jadakiss a Jay-Z. Tento víkend som mal vďaka dlhému cestovaniu v aute možnosť si napočúvať opäť nejaké nové veci a album ktorý jednoznačne vyčnieva z rady je nový Cormega. Nebudem tu rozpisovať celú Megovú bio a diskografiu, skôr by som rád upozornil na jeho nový počin nazvaný Born And Raised. Čaro tohoto albumu nespočíva v nejakej hudobnej inovatívnosti alebo lyrickej akrobacií, práve naopak je skvelý práve svojou konzistentnosťou, autentickosťou a priamočiarosťou. Do beatov od Prima, Large Pro, Easy Mo Beeho alebo Pete Rocka Cormega rozpráva svoje príbehy z ulice a života v QB. Nikto pravdepodobne nemôže od tohto albumu čakať úspechy v predajnosti ale určite má nábeh na to stať sa novodobou klasikou na svojom poli. Prikladám snippet, môj obľúbený track "Dirty Game" ako aj video z listening session, kde sa okrem krátkeho rozhovoru mihne aj zopár starých známych z NY. Nespite, toto je veľmi solídny album ktorý sa oplatí mať v zbierke.
Bez zbytočných obkecov vám dnes prezentujem podľa mňa jeden z najlepších videoklipov ever.. Francúzsky rap počúvam minimálne, nové veci nepoznám vôbec, ťažko sa mi totiž počúva rap ak mu nerozumiem. Hoci základy tohto jazyka ovládam, je to málo na to, aby som plynule rozumel textom. Istú dobu som však francúzsku rapovú scénu sledoval a poznám samozrejme ako väčšina z vás aspoň jej najvýraznejšie postavy, medzi ktoré určite patrí kapela I Am z Marseilles. Práve im sa podarilo v roku 1998 natočiť video, ktoré až dodnes ostáva u mňa na popredných priečkach v mojom subjektívnom hodnotení rapových klipov. "Petit Frére" znamená po francúzsky "malý brat" a človek ani nemusí rozumieľ lyricsom aby pri pozeraní tohoto videa presne vedel o čo v texte ide. Jednoducho skutočný, autentický a reálny rap - to je to čo potrebujeme aj u nás. Napíšte koment ak sa vám páči, podľa mňa ani po 11 rokoch nestratila tá vec štipku aktuálnosti. Fu**in' Classic!!!
Uvedomil som si, že som už zopárkát napísal že som to a to videl vo Wordcupe, ale napadlo mi že veľa z vás asi ani netuší o čom vlastne hovorím. Bola doba keď internet pre bežného človeka neexistoval a zdroj akýchkoľvek informácií o hudbe a kultúre ktorá je dnes bohužiaľ dávno mainstreamom pre nás predstavovali televízne relácie zahraničných hudobných staníc. Ako hovorím dnes je vyhľadanie ľubovolnej informácie záležitosťou niekoľkých klikov. Ale pred povedzme 15 rokmi boli zdroje v ktorých som sa mohol niečo o hiphopovej hudbe a kultúre dozvedieť silne obmedzené. Jedným bolo zopár smiešnych článkov v Brave, Poplife albo Popcorne (sa mi marí že bol aj taký časák že Maxi Super, to už je jaký názov?! ale písali v ňom raz o Troskách resp. Wreckage Of Humanity :O)). No ale to už by som odbočil zas k inej téme. Tým druhým zdrojom bola televízia, konkrétne MTV a Viva (ku ktorej sa neskôr pridala Viva Zwei).
Na MTV som pozerával Yo Mtv Raps, legendárna show. Veľa som v tej dobe po anglicky nerozumel, ale stačilo vidieť klipy. Ale niekedy v rokoch 94-95 bolo MTV pre náš región zakódované. Viva už vysielala, ale na družici Eutelsat a bežní užívatelia keď už vlastnili satelit tak chytali obvykle Astru. Damn, dnes v dobe kábloviek a digi Tv to vyzerá ako talk z doby kamennej. Každopádne sa zadarilo že sme sa nejakým záhadným spôsobom dostali k natáčaciemu zriadeniu ktoré sa primontovalo na satelitný tanier a mechanickým otáčaním sa tento dal nastaviť na požadovanú družicu a hurá dvere do sveta hiphopu boli každú nedeľu večer o 22:00 otvorené.
Spočiatku na Vive fičala hiphopová show "Freestyle" ktorú moderoval Scope a asistoval mu Dj Stylewarz. Zopárkrát som ju videl ale tento formát bol v roku 1996 nahradený reláciou Wordcup. Moderátorom bol Tyron Ricketts a v štúdiu ho spoza gramofónov dopĺňal Chris (priezvisko si už nepamätám). Relácie sa striedali tak že jeden týždeň sa vysielalo zo štúdia, gramce a v pozadí stena od Can2. Ďalší týžden potom nasledovala relácia z terénu, report z nejakej akcie a rozhovor obvykle so zahraničným interpretom. Samozrejme nechýbali pravidelné rubriky - raz začas napríklad predstavovali nové platne v tzv. Groove Attack Charts a veľmi vtipná bola aj rubrika "Burner der Woche" kde sme sa mohli stretnúť s rôznymi vtipnými záležitosťami zo začiatkov hiphopového boomu v Nemecku. Od roku 97 mám v archíve nahraných asi 30 videokaziet s každou jednou reláciou. Prisahám, že raz si už kúpim nejaké video s dvd a dám to do digitálnej podoby, kým tie kazety nezhnijú. Wordcup bol fantastickým zdrojom nových klipov, rozhovorov, informácií. Viem, že je to ťažko predstaviteľné pre niekoho kto vyrastal povedzme po roku 2000, ale pre mňa a viem že aj pre množstvo mojich známych to bol rituál, každý týždeň sledovať nové vydanie a čakať na hot shit s prstom na tlačítku REC na videu.
Wordcup skončil v roku 2000, bol nahradený slabšou show Mixery Raw Deluxe. Na Vive Zwei zas odštartovala nová legenda, relácia Supreme. O tej by som rád niečo napísal nabudúce. Z Tyrona sa stal úspešný herec a model, fotil napríklad pre značku Puma a hral vo viacerých nemeckých filmoch. V súčasnosti hrá v seriáli SOKO Leipzig na ZDF, čo je typický kriminálny seriál. Čo sa stalo s Chrisom sa mi zistiť nepodarilo.
Je jasné, že takýto formát relácie je už zastaralý. Samozrejme sa dá robiť show na webe, je to fajn vidieť nové interviews a pod, ale taká informačná hodnota ako kedysi sa už rozvojom internetu nikdy nedosiahne. Pokúšal som sa nájsť na nete nejaké videá ale objavil som len tri. V prvom je MC Spontan a DJ Amir, je trošku novšie pretože v pozadí je už piece od Superblasta. V druhom a treťom je rozhovor na tému divadelného predstavenia Coloured Children, čo ani nieje až tak dôležité, skôr ide o to nasať tú atmosféru a vidieť ako táto show vyzerala.
Okej ten nadpis je trochu prehnaný, pretože určovať čo je najlepšie si musí každý sám pre seba, ale bez debaty je track a videoklip "Rapfilm" s ktorým prišiel Kool Savas na jar tohto roka niečo pozoruhodné. To že je KKS pre mňa osobne najlepší MC v Európe nie je nič nové. Sledujem jeho kariéru už asi 10 rokov, videl som viac koncertov a to čo tam ten človek predvádzal jednoducho nebolo z tohto sveta. A zatiaľ čo iní si fičia na skôlkárskych textoch, Savas očividne stále rozmýšla, kam by sa mohol čo sa týka techniky rapu posunúť. Začiatkom roka prišiel s trekom Rapfilm kde kombinuje klasické hlášky zo svojich obľúbených amerických trackov so svojím textom (v nemčine samozrejme). Aby toho nebolo málo je táto skladba doplnená geniálnym videoklipom v ktorom sa Sav akoby vracia 15 rokov dozadu na miesto kde ešte fungujú všetky tie klasické hiphopové elementy. V klipe sa mihne veľa známych postáv - Eissfeld, Curse, Tone, Azad, Scotty, Falk.. Je zbytočné to popisovať slovami, radšej si to hneď pozrite. Z môjho pohľadu instant classic.
S halloweenskou tématikou sa spája aj ďalší môj príspevok. Mám pre vás 3 exkluzívne halloweenske mixtapy od chlapíka, ktorý si hovorí Cozmo. Takže čas zostávajúci do Halloweenskej M.A.D. party a voľné chvíle, počas ktorých si budete vymýšlať halloweensky kostým si môžete spríjemniť počúvaním nasledovných mixov.
Cozmo's Halloween Mixtape 2009 01. Gravediggaz - "1-800-SUICIDE" 02. Dj Slugo - "Godzilla Theme (14799 remix)" 03. Divide & Kreate - "Highway Reaper" 04. Restiform Bodies - "Interactive Halloween Bear (Lazer Sword Manhole remix)" 05. King of Pants - "Frankenbooted" 06. Cheekyboy - "This is Halloween" 07. Ludachrist - "Ghost Busta Rhymes" 08. Michael Jackson - "Thriller (Louis La Roche remix)" 09. Misfits - "Halloween (Cousin Cole vs Flufftronix remix)" 10. Major Lazer - "Zumbi (Nujax remix)" 11. Gremlins Rag
Cozmo's Halloween 2008 mixtape 01. Ghostbusters – Ray Parker Jr (Super Villains remix) 02. Choose Your Own Adventure – HeartsRevolution (Lauren Flax remix) 03. Wicked Game – Chris Isaaks (Chew Foo remix) 04. Face – Black Ghosts - (Teenagers remix) 05. Back In Your Head – Tegan & Sara (Tyler Fedchuck Afterlife remix) 06. Thrilla (Michael Jackson vs The Villains) 07. Hunting For Witches – Bloc Party (The Villains remix) 08. People Are Strange – The Doors (Chew Foo remix) 09. Dracula – Gorillaz 10. Purple Pills (dub) – D12
Cozmo's Halloween 2007 mixtape 01. Halloween with Morissey & the Gravediggaz 02. Theme from 6’ Under (Photek remix) 03. Somebody’s Watching Me / Sunglasses At Night 04. SpankRock – Bump 05. EYH – E Sells But Who’s Buying 06. Walking With The Ghost – Tegan & Sara (Merge remix) 07. Devil Between Us – Diplo vs The Pixies 08. Helicopters – Bloc Party (Peaches remix66) 09. Triceratops – Health 10. Cry Wolf - AHa 11. I Want Candy – MC PeePants
Ako už mnohí z vás vedia M.A.D. Party je tou správnou alternatívou voči mainstreamovým akciám. Tu si každý hudobný fajnšmeker príde na svoje a zabaví sa do sýtosti, pretože iba na M.A.D. Party si môžete vychutnať live multižánrové sety djskej trojice Spino, Shakul a Spank namixované zo známych i menej známych pesničiek rôznych hudobných štýlov ako sú napr. Classic Rock, Synthpop, Oldies, Metal, Electro, Punk, Rock´n´Roll, Swing, Folk popreplietané novodobejšími klubovými žánrami ako su DnB, House, Funk, Hip Hop.. A keďže v sobotu 31.10. ide o Halloweensky špecial, tak samozrejmosťou bude Halloween výzdoba a dúfam aj bláznivé Halloweenske kostýmy zabávajúcich sa. Pre upresnenie dodávame, že party začína o 21:00 a vstupné v Halloweenskych kostýmoch je € 2,- a bez kostýmu € 3,-.
Čeknite pozvánku, ktorú pre vás prichystal my man Spino.
Ľudí ktorí poznajú môj hudobný vkus možno prekvapí dnešný výber klasiky, pretože sa zďaleka nepovažujem za skalného El-Pho fanúšika a koncom 90tych rokov som mal v stajni Rawkus Records iných favoritov ako zrovna Company Flow.. Ale treba jedným dychom dodať, že track a video na bombu End To End Burners som už vtedy považoval za naozaj neskutočný "burner". Ako hovorím, uznávam prelomovosť albumu Funcrusher Plus, ale ozaj ma v tej dobe zaujímal skôr Moment Of Truth od Gangstarr alebo reúnia EPMD. Na druhej strane videoklip o ktorom chcem dnes napísať pár slov ma dostal hneď na prvýkrát. Pamätám si, že ho prezentovali vo Wordcupe (ako inak) a celý team ním bol nadšený. Prestrihy na to ako putuje tag po newyorskom metre su proste geniálne. A aj celá skladba je viac než počúvateľná, všetko sedí ako má, od beatu cez rap až po cuts. Je zaujímavé si s odstupom času vypočuť ako znela "alternatíva" k tomu čo bolo koncom 90-tych rokov v NY populárne. Skutočný burner a alltime classic.
Sneakers fetiš alebo keď chcete tenisková závislosť vlastniť tie najvychytenejšie modely most famous značiek patrí už niekoľko posledných rokov neodmysliteľne k hiphopovej kultúre tak ako napr. cvoky, farebné číra a ťažké kožené sidovky u punkerov. Pred desiatimi dňami sa uskutočnila v neďalekej Viedni parádna sneaker výstava tých najznámejších značiek.
Žiaľ ani jeden z nášho tímu sa pre rôzne iné povinnosti nemohol zúčastniť tohto neopakovateľného podujatia. Možno aj pre to o dosť väčší sneakers fanatici (Spino a Spank) ako som ja sa tak trochu pozabudli aspoň spätne prostredníctvom nájdených video a foto záznamov pozrieť ako to tam vlastne vyzeralo. Tak som si nakoniec ja dal tu námahu alebo skôr potešenie a niečo som pre vás vygooglil. Tu je link, kde si môžete trochu viac prečítať o danom evente, čeknúť video a zopár fotiek. Plus pridávam ďalšie dva záznamy dokumentujúce Sneakerness 2009 in Vienna.
Keď sa bavíme o vplyvných latino raperoch každému iste hneď napadne Pun, Tlstý Joži alebo Cypress Hill. Ale čo Frankie Cutlass? Pamätá si na neho ešte niekto? Veď Puerto Rico alebo Boriquas On The Set boli najväčšie veci.. Frankie je zo Spanish Harlemu v NYC a do povedomia verejnosti sa dostal albumom "The Frankie Cutlass Show" z roku 1994 z ktorého sa veľký hitom stal prvý singel Puerto Rico. Bolo to krásne obdobie keď takúto kvalitnú hudbu pumpoval celý New York a bolo úplne jedno čo bol artist čierny, latino alebo aj biely (predsa napríklad 3rd Bass mali rešpekt). Ja osobne mám ale veľmi rád album "Politics & Bullshit" z roku 1997 a neskutočnú hymnu Boriquas On The Set pri ktorej sa neviem rozhodnúť či je lepší originál alebo remix. Proste bomba ako má byť. Za pozornosť určite stojí aj skladba "The Cypher part 3" v ktorej sa na mikrofóne k Fankiemu pridávajú veteráni typu Big Daddy Kane, Biz Markie, Craig G a Roxanne Shante. Kde je Frankie Cutlass dnes je otázne, ťažko povedať či by dokázal zamiešať karty v súčasnej hre. Skôr tipujem, že nie, ale práve z tohoto dôvodu je určite namieste si pripomenúť jeho staršiu tvorbu ktorá stojí za to. (btw. nabudúce v tejto rubrike: Kid Frost)
Pri mojich hip hopových začiatkoch a celkovom vývoji som si popri klasickom a v mojom okolí preferovanom East Coast-e dosť išiel a stále aj idem novodobý West Coast Hip Hop. Keď poviem novodobý West Coast, nemyslím tým G-funk éru, z ktorej mám takisto nespočetne veľa obľúbených trackov, ale pod týmto pojmom si aspoň ja predstavujem zoskupenia ako Dilated Peoples, Jurassic 5, Hieroglyphics, Ugly Duckling... ktorých začiatky síce spadajú do skorých 90-tych rokov, ale ich prvé úspechy v podobe známych singlov sa dostavili až koncom zlatej éry. A tak som na dnes prichystal ochutnávku od posledných menovaných, mojich obľúbencov - troch škaredých káčatiek, lepšie povedané káčerov a ich skorý zber, ročník 2006 v podobe náučného hitu Smack.
Pre tých ktorí nevedia, kto sa skrýva za menom Ugly Duckling, tak vedzte, že ide na pohľad o celkom humorné zoskupenie dvoch MC's: dlhého - Andy Cooper, širokého - Dizzy Dustin a v tomto prípade šialeného DJa - Young Einstein. Táto podarená partička, dosť ovplyvnená oldschool hip hopom, pochádzajúca z Long Beach v Califormii je stavaná na pevných a osvedčených základoch: turntablizme a MCingu. Dalo by sa povedať, že patria k západnej vetve tzv. Native Tongues, ktorú na východnom pobreží representujú hlavne A Tribe Called Quest, De La Soul, Jungle Brothers. Ugly Duckling sa preslávili svojím odlahčenými a vtipnými lyrics, kvalitnými melodickými beatmi, doprevádzanými ostrými cutmi a skrečmi blázna Young Einsteina a to všetko často krát doplnené kvalitnými nenudiacimi videoklipmi. Za všetko hovoria hity ako Everybody C'mon, I Did it Like This, A Little Samba, Rio de Janeiro, Turn it Up, Yudee! My si teraz dáme ich novšiu no nemenej dobrú vec Smack z albumu Bang for the Buck (2006), kde ťa títo hrdinovia doslova zachránia pred náletmi všetkých wack nablískaných sračiek, ktoré nemajú nič spoločné s real hip hopom.
Je nedeľa večer, pomaly doznievajú meniny tvorcov tohoto blogu a je správny čas sa uvoľniť pri dobrej hudbe. Mám dojem, že tejp od Dj Definit-a nazvaný A Lounge Called Quest by mohlo byť presne to pravé. Akurát som si dočítal nejakú diskusia na SME blogoch, opäť raz na tému "hip hop, puberťáci, klišé". Som rád že sa mi darí úplne ignorovať podobné výtvory a vlastne ani nemám pocit, že by sa také dačo malo v akýchkoľvek dimenziách vôbec spájať napríklad s týmto blogom. Prečo? Pretože my sme úplne niekde inde a tu nájdete len dobrú hudbu. A s touto myšlienkou som sa vybral opäť raz pátrať do tajuplných google vôd internetu aby som z nich vylovil link na tejp s názvom A Lounge Called Quest. Práve ho sťahujem takže zatiaľ sa neviem zaručiť za technickú kvalitu tohoto počinu, každopádne po zhlianutí tracklistu si myslím že to musí byť veľký šmak. Veď posúďťe sami..
Dnes som si vyšmákol klasický filmík Hotel Modrá Hvězda (Nataša Gollová je pani!) v ktorom okrem iného zaznelo aj dávno zabudnuté slovo šláger. Tak mi napadlo že track ktorý by som dnes chcel uviesť ako klasiku si vzhľadom na svoju kvalitu zaslúži takéto silnejšie pomenovanie. Čo mám vôbec k Artifacts napísať? Tame One a El Da Sensei z Jersey. Druhý menovaný je stále celkom aktívny, minulý rok vydal skvelé EP s poľskými Returners (viem že to že robí s poliakmi znie strašne a naznačuje skrachovanosť, ale naozaj je to EP Global Takeover bomba), a tento rok dal jednu z najlepších shows na Hiphop Kempe. Writerská hymna "Wrong Side Of Da Tracks" je z roku 1994. Veľmi sa mi páči aj klip z ktorého úplne dýcha atmosféra NY/NJ graffiti. Dajte si to, pre mňa je to jedna z alltime favourite skladieb vôbec (a aj celý album Between A Rock And A Hard Place).
Dj Revolution (L.A., Wake Up Show) - legenda, ktorá svojimi mixtejpami, albumami, cuts hosťovačkami v trekoch, live setmi v klube i rádiách a v neposlednom rade i nekompromisnými vyhláseniami na adresu wack djs drží laťku poriadne vysoko.. Mal som to šťastie, že som "videl" Revolutionove hranie 2x naživo. Dnes vám prinášam môj prvý zážitok z Viedne (r.2005). Spolu so Šulom, DaSexom a Škrupom sme si urobili v strede týždňa výlet do viedenského klubu Flex. S posledným menovaným sme set točili na kameru z pódia, na ktorom sme vďaka samotnému Revolutionovi mohli sami okrem zvukára a sbskárov zotrvať. (To je už ďaľší príbeh z bekstejdžu tohto klubu.)
Práve to čo budete videť ma presvedčilo v r.2005 o význame digitálneho sytému Serato Scratch Live a popri zbieraniu "real" vinylov som veľkým fanúšikom i správneho využívania tohto systému. Video je rozdelené do 3 častí a "vďaka" nenabitej batérií ma cca 20 min. I napriek tomu je pre všetkých fajnšmekrov významným rare materiálom.
Pred pár dňami som si kúpil platňu zo série Breakz R Us a odkaz ktorý tvorcovia napísali na zadnú stranu coveru ma natoľko dostal, že som jednoducho musel napísať blog na tému "prečo mať vôbec v roku 2009 zbierku vinylov"? Ten message je nasledovný:
"There is something special about having you own vinyl collection. It is more than a hobby - it is a part of who you are. It is personal. Your collection tells a story of who you are. It shows people your personality."
Čo je na tomto citáte skvelé je, že objasňuje niečo čo ani mne nebolo dlho jasné, totiž prečo nedokážem prestať kupovať vinylové platne napriek tomu, že vďaka moderným technológiam je toto médium a vôbec fyzický hudobný nosič v podstate prekonaná vec. Doteraz som si to zdôvodňoval tým, že vinyl je niečo ako umelecký artefakt, a je súčastou našej subkultúry. Teda som sa na celú vec pozeral skôr zvonka, všeobecne.
Nikdy ma však nenapadlo, že moja zbierka je vlastne veľmi osobná vec a naozaj hovorí niečo o tom kto som. Pretože čo o človeku hovorí zbierka stiahnutých mp3? Máš doma 100GB hudby a čo má byť? Jedným klikom môžem všetko vymazať a dať tam úplne niečo iné. Je to neosobné. Napriek tomu mojich 2000 dosiek (možno viac, neviem, musím ich zase zrátať) existuje hmotne v priestore. Sú tam raritné a vzácne platne. Mp3 nemôže byť raritná a tým pádom ani vzácna, pretože ju dokážem niekoľkými kliknutiami namnožiť do X kópií. V mojej zbierke platní je klasický rap, staré aj nové r'n'b, funk, trošku elektroniky, veľa singlov ale aj lpčka, 12palce, 7palce, farebné platne, picture disky atď. Môžes sa so mnou o hudbe a doskách baviť hodiny. Môžeme sa hodiny baviť o mp3? Budeš mi rozprávať o first pressoch, booklete, váhe platne..? Nie, pretože mp3 je spotrebný tovar. Vinyl je niečo viac ako hudobný nosič. Je to niečo, čo mňa ako indivídum spája s poslednými dvanástimi rokmi môjho života kedy som si kúpil prvý hiphopový vinylsingel.
Do podobnej debaty sme sa zaplietli keď sme sa stretli v rádiu TLIS spolu so Spinom, Trickom, Biomatom, Insom a neviem kto všetko tam ešte bol (záznam visí niekde na hip-hop.sk). Chcú si ešte dnes vôbec nejakí mladí ľudia kupovať dosky? Keby som mal vysvetľovať a presviedčať vás prečo to má zmysel, tak okrem toho že tým človek získa niečo originálne a jedinečné som teraz zistil že aj to že to formuje osobnosť. Na 100% platí klasická stará hláška ukáž mi čo čítaš a ja ti poviem kto si. Možno platí aj ukáž mi svoju zbierku vinylov a ja ti poviem kto si.
Dalo by sa na túto tému písať ešte oveľa, oveľa viac. Dalo by sa argumentovať do milióna polôh. Ja som dnes chcel len tak úplne na okraj načrtnúť a obhájiť pozíciu z pohľadu človeka ktorý cíti, že už pomaly nedrží krok s dobou a preto sa radšej uzatvára a drží sa niečoho čo pozná - v tomto prípade svojej zbierky ktorá naozaj je, ako som zistil, osobnou a nerdovskou záležitosťou. Samozrejme netvrdím, že pre obyčajného spotrebiteľa je blbosť počúvať hudbu vo formáte mp3, jasné že nie, je to pohodlné a jednoduché a úplne okej. Každopádne ak si ale náhodou zberateľstvo vyskúšate a preniknete do toho, už vás nič nezachráni. Napríklad sa budete vracať ako ja tento rok z digging days na Hiphop Kempe z nebezpečne naloženým autom, hladní a smädní lebo už vám neostane ani koruna na jedlo keďže celú gážu a úspory vyplytváte na výpredajové dosky z HHV.de. Ale aký je to pocit keď si človek doma pustí na gramofóne Masta I.C. od Mic Geronimo z originál 12inchu? Nepopísateľný.
(btw. V celom tomto blogu nehovorím o digitánom dj-ingu. Jeho výhody chápem a sám Serato aktívne využívam. Hovorím o zberateľstve, diggingu. Učím sa rešpektovať a snažím sa pochopiť moderných mp3jkových djs bez zbierky platní. Snažím sa akceptovať novú dobu. Ale nikdy sa nebudem vedieť úplne preštelovať, predať svoje dosky a fičať si na midikontroléroch. Keep vinyl alive.)
Uf, dovolím si konštatovať že včerajši Cirkus si zaslúži status legendárny. Ak vás zaujíma ako Turbo-T posiela poslucháčom bonbónčeky (say what?), prípadne ako sa navzájom battlíme čeknite záznam. Samozrejme sem-tam zaznie aj nejaká tá relevantná informácia k téme Burner alebo aj mimo nej. V eFemku sme sa ako vždy dobre zabávali. S Lyrikom sme pokecali okrem iného aj o tomto blogu, Turbi pustil trochu novej hudby ktorá ho zrovna inšpiruje a počuť môžete aj nejaký ten freestyle a môj čisto námatkový set.
Nadpis hovorí viacmenej za všetko. Vďaka patrí neznámenmu dobrodincovi ktorý si dal tú námahu a ripol z klasickej audiokazety do digitálnej podoby mixtejp Roc Raidu z roku 1996.. Žiadny tracklist, tie veci aj tak musíte poznať.
Plány sa síce vždy menia, ale zatiaľ je celkom pravdepodobné, že sa dnes večer o 22:00 objavíme spolu s Turbom-T v obľúbenej relácií Cirkus_FM na Rádiu_FM. Tak ak nebudete mať čo robiť (predpokladám že flákanie sa po vonku v takomto počasí nie je zrovna to najpríjemnejšie) tak si nalaďte večer rádio alebo streamujte cez radiofm.sk. Počujeme sa!
Veľa z nás sa vozí v autách a počúvame pri tom hudbu. Keby bol teraz rok 1993 tak určite nepumpujeme celé dni nič iné ako Masta Aceovú nabasovanú hymnu Jeep Ass N***a.. Mám rád Masta Ace to sa musím priznať a myslím, že nie som sám. Dokážem oceniť aj jeho starú tvorbu (či už sólo, ako člena skupiny Masta Ace Inc. alebo Crooklyn Dodgers) ale aj jeho nové postmiléniové albumy ma bavia a pokladám ich za veľmi silné. Je zaujímavé že sa zdá akoby Ace prekonal opačný vývoj ako mnoho raperov v hre. Kým mnohí začínajú ako concious mcs a prejdú do roviny bling bling, autá a ženy, u Masta Ace akoby to bolo presne naopak. Takže ak v 90tych rokoch robil energické hymny pre autá s nabasovanými 808 bicími, po roku 2000 sa ukľudnil a rapuje rozumne a s citom cez beaty so soulovými samplami. Ako hovorím, mne osobne sedia obidve tieto polohy. Ako asi viete o pár dní prinesie Ace do hry spoločný album s iným veteránom - bostonským Edo G.-m. Dnes je tu však ako classic neskutočný track Jeep Ass N***a, ktorý sa stal hitom vlastne až dvakrát, po druhý raz ako remixová verzia s názvom Born To Roll. Dal by som aj kvízovú otázku že ktorá skupina ho pred 2 rokmi vysamplovala na svoj banger Drivin' Down Da Block ale to by bolo príliš ľahké...
Mal som to šťastie že som mal možnosť dvakrát za život cestovať do USA. Samozrejme som počas svojich pobytov okrem mnohých iných vecí sledoval aj americké média. Dnes by som sa rád v krátkosti zameral na špecifickú vec ktorú som si všimol práve pri hiphopových resp. urban/r'n'b rádiach a televíznych staniciach. Hurá, úvaha na tému maistreamový rap v médiach! (toto je blog takže to sem patrí) Rádia u nás nehrajú pri hiphopovej hudbe takmer žiadnu rolu pretože sa tento žáner v éteri jednoducho nehrá. Samozrejme mám teraz na mysli mainstreamové rádia, ktoré naozaj ovplyvňujú hudobný vkus výraznej časti populácie (Cirkus_FM beriem ako úplne alternatívnu fajšmekerskú záležitosť, t.j. úplne mimo tento článok). V USA je to úplne naopak. Hoci aj tu už je dnes (vďaka netu, youtube, blogom atď.) klasické rádio na ústupe ale stále má ešte výrazný vplyv na to čo je "hot" a čo nie.
Keď som v roku 2004 bol v Amerike po prvý krát, tak sme denne po práci sledovali MTV a BET (Black entertainment televison) prípadne sme počúvali urban rádia ktorým sa aj tak nedalo vyhnúť (vo fast foodoch, shopoch, autách..). Samozrejme že v nich fičalo to, čo by sme mohli označiť ako maistream rap/r'n'b alebo ako sa tomu moderne hovorí urban music. Ja osobne milujem hudbu s nálepkou undergroundový rap ale považujem sa aj za fanúšika urban hudby (toto žonglovanie s pojmami je strašné, ale snáď viete ako to myslím). V roku '04 medzi najväčšie hity ktorým sa človek jednoducho nemohol vyhnúť patrili skladby Lean Back od Terror Squad, Got It Twisted od Mobb Deep, Jesus Walks od Kanyeho, Slow Motion od Juvenille, 99 Problems od Jay-Zho a BET dokonca silne rotovalo aj Selfish od Slum Village. Všetky tieto skladby som si kúpil na 12" vinyloch, pretože sa mi páčia a rád som ich potom aj u nás doma hrával. Často som sa potom stretol s tým, že som od ľudí počúval že moja selekcia je veľmi "komerčná" (a povedal by som že to bolo myslené skôr negatívne).
Toto leto som sa do USA dostal opäť. Tešil som sa okrem iného aj na to, že si znova vyšmáknem nové hity. Moje silné sklamanie spočívalo v tom, že z toho kvanta čo som v rádiach počul ma skutočne dostali len dve veci - D.O.A. od Jay-Zho a Who's real od Jadu. A tieto skladby hrali len rádia v New Yorku. Keď sme sa presunuli do Washingtonu D.C., resp. Alexandrie v štáte Virginia som mal možnosť počuť len Black Eyed Peas (ich tvorbu už musím nechať bez komantára), Flo-Ridu (novodobý MC Hammer a to ešte Hammera mám snáď radšej) a Lady Gaga (wtf?). Takáto je súčasná tvár urban music. Ono je to v podstate v poriadku, urban je pop a na tom nie je nič zlé. Ale prosím neťahajme to na hiphop partys, to nemá s hiphopom nič spoločné. Táto hudba patrí na diskotéky a tam jej je dobre. A ak si dá človek pár panákov tak sa na ňu v kľude môže dobre zabaviť, žiadny hejting.
A čo som touto mŕtvou úvahou chcel povedať? Vlastne len to, že si myslím že je rozdiel v tom čo bolo mainstream povedzme v roku 04 a mainstream dnes. Alebo som hluchý ja keď počujem silný rozdiel medzi tým čo bolo a tým čo je teraz? Terror Squad, Jay-Z, Slum Village - to je rap. Auto-tune-pop-grc nie je.
Takže je celkom trapné nálepkovať niekoho ako maistreamového alebo undergroundového dj-a. A vôbec načo to takto deliť? Budete odsudzovať dobré, kvalitné skladby len preto že majú rotáciu v US rádiach (Jay, Nas, Jada, Snoop sú všetko dobrí raperi a ich hudba tam je)? A keď sa do rotácie nedostane nový Soulja Boy tak sa tým pádom naraz jeho hudba stane kvalinou a dostane etiketu underground? Veď to je smiešne. V konečnom dôsledku ide vždy len o hudbu a tá je len dobrá alebo zlá. A preto si vychutnajte nejaké dobré "komerčné hity" z roku 2004.
(btw. r'n'b mám tiež rád ale aj tam je takýto rozdiel podľa mňa citeľný, o tom možno nabudúce)
Viem že už som kedysi dávno linkoval jeden z týchto tejpov ale myslím že to vôbec nevadí. Takže na dnes je tu porcia klasického 60s northern soulu od diggera, zberateľa a ex-dj-a skupiny Portishead (legendárne cuty na Only you) - dj Andy Smitha. Andy je veľký zberateľ platní, má svoju vlastnú radioshow, pravidelne hráva, nahráva mixy a vydáva kompilácie klasického severského soulu (btw. ak náhodou niekto nevie northern soul označuje žáner soulu ktorý vznikol v Británii v 60tych rokoch, určite poznáte minimálne Dusty Springfield). Na stiahnutie dnes ponúkam dva mixy práve takéhoto zamerania.
Aj keby som hral párty v klube dôchodcov tak sa stavím že by všetci skákali na Jump od Kris Kross, čo je samozrejme nepopierateľný classic. Ale ak sa na to pozrieme bližšie, v dobe keď Chrisovia vydávali svoj prvý album boli všeobecne braní skôr ako umelý produkt z dielne Jermaina Dupriho než seriózny umelci. V uliciach totiž existovali oveľa tvrdšie a autentickejšie crews rapujúcich mladíkov.. A tak hoci dnes Kris Kross samozrejme pozná každý a Da Youngstaz alebo Illegal len zopár pamätníkov, bola by jednoznačne škoda si na nich nespomenúť a preto som sa rozhodol ich zaradiť do blogu ako dnešný classic shit. Obidve tieto skupiny sa pohybovali vekovo tiež na hranci puberty a adolescencie. Obidve mali za sebou silné meno hiphopovej komunity, dá sa povedať že Illegal boli chránencami Erica Sermona a Da Youngstaz zase Treacha z Naughty By Nature. Vybral som moje obľúbené tracky, konkrétne We Getz Busy resp. Crewz Pop. A ako bonus prikladám ultrastriktné video mladučkých Mobb Deep ktoré treba poznať - Peer Pressure. Tipujem že P tam nemá viac ako 16, proste krása. Užite si to..
(btw. ako sa musia cítiť taký Lil Bow Wow alebo Soulja Boy keď si pozrú tieto videá a zistia o sebe tvrdú skutočnosť - že sú šialene a neskutočne wack?)
Sú veci ktoré nedokážem pochopiť napríklad ako sa niekomu môže páčit "Boom boom boom" od Black Eyed Peas alebo prečo skúša Modrá Žiara comeback. Alebo prečo nikdy nemal úspech raper menom A.D.O.R. napriek tomu že mal slušnú lyriku, dobré texty a silne nadpriemerné beaty od prvotriednych producentov ako Pete Rock, Diamond D alebo Clark Kent. Pamätám si ako som cca v roku 97 alebo 98 videl vo Wordcupe rozhovor s tichým a hanblivým, ale veľmi príjemným chapíkom ktorý sa s Tyronom stretol v New Yorku pri partičke biliardu. Nebol to nikto iný ako A.D.O.R. ktorý v tej dobe vydával svoj druhý album Shock Frequency. Keby som mal video, tak tú pásku na ktorej to mám nahraté vyhrabem a zistím prečo vydával album z peckami z roku 1992 až o šesť rokov neskôr. Čo je v konečnom dôsledku ale úplne jedno pretože tento album ostal absolútne nepovšimnutý, čo je mne osobne totálnou záhadou. Peťo Skala tu totiž navaril také tučné bicie, že keď si to porovnám s niektorými jeho súčasnými produkciami (remix Lady Gaga) mi je skoro až do plaču. V roku 92 mal Pete očividne top formu, čo dokazuje aj úvodný singel Let It All Hang Out. Nezabralo však bohužial ani to a album Shock Frequency som si kúpil pred piatimi rokmi v USA za smiešne 2 doláre. Takže v čom spočíva A.D.O.R.-ov neúspech? V tom že bol biely ešte pred Eminemom? Alebo možno v tom že v roku 98 už bola scéna zvukovo príliš ďaleko (už začínali Swissové synťáky) na to aby poslucháč akceptoval jazzové loopy zo SP1200? Ťažko povedať, každopádne je A.D.O.R. ideálny prípad pre rubriku "Čo sa stalo s..." a zaslúži si aby sme si jeho tvorbu pripomenuli a prípadne tých ktorí ho nepoznajú na ňu upozornili, pretože stojí za to.
Nedávno som linkoval inštrumentálny tejp od Huberta Daviza zo série Beatnicks tapes no a dnes tu mám druhý diel, tentokrát od človeka menom Powell ktorý pochádza z Paríža. Powellov štýl je kombináciou starých a nových strojov, v setupe má napríklad klasiku SP1200 ale aj novodobé MPC1000 a Cubase plus nejaké pluginy. Celé by sa to dalo popísať ako nejaké 8bitové lo-fi. Počuť aj sample, aj šialenú oldskúlovú syntézu. V porovnaní s Hubertom Davizom je to asi menej soulové, skôr temnejšie a kozmickejšie. Výsledok je teda dosť experimentálny, ale podľa mňa silne počúvateľný.
Spomenul som si že som kedysi na burner.sk zvykol robiť rubriku Off the books venovanú knihám. Nevidím dôvod v nej nepokračovať, keďže som sa v poslednej dobe dostal ku kvantu skvelých vecí. Samozrejme zo začiatku sa budem venovať skôr knihám ktoré sa týkajú hudobných či iných subkultúr (hudba, zberateľstvo, tenisky), neskôr sa možno dostaneme aj k nejakej beletrii. Na úvod by som chcel odporučiť vynikajúcu knihu predovšetkým pre cratediggerov a producentov. Zopár zaujímavých kníh som si priniesol z mojej cesty do USA a na niektoré som bol inšpirovaný keď som sa hrabal v tamojších antikvariátoch a predajniach. A keďže je rok 2009 a prostredníctvom Ebayu sa dá dostať ku všetkému čo človeka napadne som si začal postupne dokupovať tie ktoré ma zaujali najviac. Mimo iného to bola aj kniha "Making Beats" s podtitulom "The art of sample based hip hop". Jej autor Joseph G. Schloss vyučuje hudbu na Tufts University a je sám veľkým fanúšikom hiphopu. V tejto knihe sumarizuje svoj 10 rokov trvajúci výskum, ktorý spočíval v obsiahlych rozhovoroch s hiphopovými producentami, napríklad Jake One, Domino (Souls of Mischief), Steinski (starý oldskúlový pes, poznáte z filmu Scratch), Dj Kool Akiem alebo Mr. Supreme. Kniha má viacero kapitol, rozoberá históriu hiphopovej hudby, vsádza ju do kontextu hudby všeobecne, v krátkosti sa venuje djingu, analyzuje samplovanie ako techniku, etiku samplingu atď. Treba sa však popasovať s odbornou angičtinou, pretože je to regulérna odborná kniha (je to vlastne etnografická štúdia), teda má všetky náležitosti odbornej publikácie ako citácie, parafrázy, odkazy na literárne zdroje a pod. Napriek tomu si myslím, že sa to dá zvládnuť a pre človeka s dobrou znalosťou angličtiny a záujemcu o hiphopovú produkciu založenú na samplingu predstavuje fascinujúce čítanie od ktorého sa nebudete chcieť odtrhnúť.
Takže tak, ja ako fanúšik diggingu a samplingu osobne jednoznačne odporúčam. Nabudúce možno predstavím nejakú knihu s viac obrázkami :O).
Len taká rýchla informácia, na coveri aktuálneho vydania týždenníka Žurnál nájdete nášho kolegu Lyrika aka Lemura. A nachádza sa nielen na obálke ale dokonca aj vo vnútri je možné si s ním prečítať obsiahly rozhovor. Tak sa na to prípadne pozrite, celkom zaujímavé. viac info tu
Všimol som si, že všetky americké klasiky ktoré som zatiaľ linkoval boli z east coastu, to treba rýýýchlo napraviť. Na dnes som vybral veľký šmak od legendy západného pobrežia, konkrétne Bay Area, hráča menom Spice-1. Takže povinne nahodiť flanelku, dickies robotnícke gate a čierne conversy a ide sa na to. Spice-1 je konštatná súčasť rapovej scény Bay Area. Aj keď možno nie je bežnému poslucháčovi natoľko známy a aj jeho albumy ktoré vydal pod major labelom Jive v rokoch 91-99 dosiahli maximálne zlato čo sa týka predajnosti, jeho tvrdý prejav, vytrvalosť a autentickosť mu bez debaty zaručujú status pravdivého hráča. Ako dnešnú klasiku by som vás rád upozornil na track 1990-Sick (Kill Em All) z roku 1995 v ktorom Spiceovi sekunduje ďalšia výrazná postava a stálica scény Mc Eiht. A ako bonus prikladám veľmi vtipné video v ktorom Spice-1 reaguje na už trochu zabudnutý beef Soula Boy (kto prosím?) vs. Ice-T (O.G.).
To že koncom 80-tich a začiatkom 90-tich rokoch sa varila dobrá hip hopová hudba niet pochyb, dokazuje to aj naša pravidelná rubrika obľúbených classics na dnes. O niečo horšie to už bolo s trackmi, ktoré vznikli po spomínanóm období nazývanom tiež príznačne Golden Age. Možno mi dáte za pravdu, možno nie ale podľa mňa vačšina novodobých joints nemajú v sebe to, čo z nich urobí klasiku. Často krát to je len sezóna záležitosť, ktorá po čase zapadne prachom a horko ťažko si na ňu spomenieme. Nateraz sa tu nechcem zamýšlať nad príčinami prečo je to tak, ale radšej vám ponúknem vec, ktorá ma newskoolový sound, ale je stavaná na pevných základoch boombapu a hlavne má šancu nestať sa šedým priemerom.
Reč je o dánskom zoskupení Majors pozostávajúcich z top DJs Static & Noize, Staticovho partáka na mikrofóne Nat Illa a dvoch mladých rapových hviezdach J-Spliff a Negash Ali, ktorí začiatkom roka 2008 vydali LP s nazvom The Album. Túto päticu som mal možnosť vidieť na minuloročnom Hip Hop Kempe, kde ich show patrila k jedným z najlepších. Už len keď som videl osvedčených turntablistov, ktorí nestoja niekde v úzadí, ale sú motorom celého predstavenia, postavenom na princípe, že DJ má byť chrbtovou kosťou celej kru. Live scratching, wordcutting a juggling a k tomu kvalitný rap, to bolo to pravé orechové pre mňa... A preto som na úvod novej rubriky vybral práve bombu od Majors - Suckers Never Play Me, kde vo videoklipe majú nádhernú ghetto blasterovú obývačkovú stenu. Free singel si môžete stiahnuť na ich stránke.
Ako bolo už povedané tento blog zďaleka nie je len o hiphope ale je o dobrej hudbe všeobecne. Dnes tu mám krásny mixtejp plný klasického soulu. Ideálne na relaxovanie! Twit One, Hulk Hodn a C-Note sú všetko ľudia okolo labelu Entourage. Majú milión projektíkov,vlastné skupiny, beatmakerské zoskupenia no a samozrejme sú to hlavne djs. Dali sa dokopy na jednu session a výsledkom je dvojhodinový tejp nacpaný až po okraj oldskúlovými soulovými šmakmi. Jedenkrát počuť je v tomto prípade lepšie ako stokrát čítať takže nech sa páči sťahujte.
Na poslednej Mad Party (25.9.2009) som konečne spravil niečo čo som chcel už dávno, a to že som využil record funkciu na serate a nahral svoj prvý set v ten večer. Tak ak máte chuť na selekciu ktorá sa hráva na našich Mad Partys nech sa páči dnes si môžete časť stiahnuť do svojich mp3 prehrávačov. Ten kto na Mad Partys chodí vie asi akú hudbu a akým spôsobom tam hrávame. Tých čo nevedia musím varovať, že sa nejedná o klasický hiphopový set, ale žánrovo by som to zaradil celé pod hiphop/rock/disco/electro/mashups. V jednom cca 50 minútovom live zázname môžete teda počuť všehochuť od Beastie Boys cez Crystal Waters až po Queen. Jasné a asi jeden-dva prechody sú na prd ale naživo je naživo a aspoň je to real :O). Tak si to stiahnite, užite, rozpošlite ďalej a prídite na najbližšiu Mad Party ktorá sa bude konať 31.10.
"All I see is blinkin’ lights, trackboards and fat mics / 950’s sp12’s mp60’s / Shit is thumping, ear drums pumpin’/ The shit is tight right ’cause the sample is tight right" - keď AG písal tieto rýmy musel vedieť že výsledkom bude megaclassic.. Už len citované prvé 4 bary ktorými začína tento track poslucháča okamžite dostanú. Vôbec mám rád keď skladba začína nejakým neskutočne emočným alebo situačným punchlineom. Veľký frajer v tomto podla mňa bol (je?) napríklad Prodigy z Mobb Deep. Jo a okrem iného ma pritom napadlo že by som mohol časom napísať niečo o klasických drummachines a ich role v hiphope (pre tých pomlaších sp12 a mpc60 sú drummachines a s950 sampler, týmto prístrojom vďačíme za to že hiphopová hudba existuje v takej forme ako ju poznáme dnes). Každopádne si vychutnajte dnešný alltime classic, v Nyte time remixe o ktorý sa postaral.. ale veď to vôbec nemusím písať, každý vie.
Určite ste si všimli že sa v poslednej dobe v tlačovkách a rôznych správach stále žongluje s prívlastkami "špeciálne" a "exkluzívne" ale obsianuté informácie tomu málokedy zodpovedajú. No ja tu dnes mám niečo čo je naozaj exkluzívne a hodné tohto pojmu - videopozvánku na piatkovú party od samotného dj-a Dasexa. Neviem či má zmysel ešte ďalej komentovať nasledujúce video, jednoducho si to vychutnajte. Vidíme sa v piatok.
Posledný mesiac som sa nejak príliš často venoval počúvaniu starších trackov schnitzelrapu a popri tom narazil na jeden tejp ktorý by sa dal dať práve v tomto kontexte do pozornosti. V poslednom období získavam averziu voči sociálnym networkom (facebook hejtujem a myspace umrel) ale twitter som si celkom obľúbil, pretože pri sledovaní tých správnych ľudí môže človek naraziť na fresh hudobné záležitosti. Presne takto som sa cez odkaz myslím že od teamu Mixery Raw Deluxe dostal k mixtejpu, ktorý vo mne vyvolal plno príjemných spomienok. Meno Dj Mq som síce v živote nepočul ale jeho skvelá selekcia hudby typu M.O.R, Kool Savas, Curse, R.A.G., 5 Sterne Deluxe, Stieber Twins atď hovorí za všetko. Celý tejp je tvorený skladbami z obdobia konca 90tych rokov a začiatku milénia, čo by som nazval silným obdobím "pred-bushidovského" typu. Nečakajte žiadne striktné turntablistické skills, skôr decenté prechody a celý mix je inak z vinylov. Mne osobne to dosť sadlo a možno že aj niekomu z vás.
Akurát som sa vrátil z jednej šialenej akcie, ktorá vyžaduje silnú regeneráciu, čo mi však nebráni v tom aby som vám predstavil dnešný classic material.. Cestou z Liptova sme v aute pumpovali The Blaqprint od Blaq Poeta (už by ste mohli vedieť že je to kandidát na undegroundový album roka a každopádne novodobá klasika). Potešilo ma že tento počin bol "approved" aj mojimi spolucestujúcimi Lyrikom a Karaoke Tundrom. No a tak som si samozrejme spomenul na alltime classic Poetovej skupiny Screwball. H.O.S.T.Y.L.E. je šupa ktorá rozbije každú party. Jo a keď už sme pritom tak si vypeckujte aj F.A.Y.B.A.N. Woooo-haaaa!
Burner Posse Trnava pre vás prichystalo novú špeciálnu hip hop party s názvom U MUST LEARN! , ktorá prebehne už tento piatok9.10. v trnavskom Art Klube. Ide o fresh projekt, ktorý si kladie za úlohu vniesť trochu poriadku do rozbúrených vôd hip hopovej kultúry a prostredníctvom vybraných učiteľov priblížiť hlavne mladším generáciám poslucháčov a fanúšikov, čo to vlastne je ten hip hop, jeho elementy a všetko čo s tým súvisí. Cieľom je pomocou djských setov, ale do budúcna aj prostredníctvom rôznych úvodných seminárov spojených s videoprojekciou ukázať ten správny smer. Takže už teraz sa môžeš tešiť na rôzne prednášky, workshopy, exhibície, súťaže a hlavne nadupané party mixsety, ktoré ti pomôžu lepšie pochopiť a stať sa fundovanou súčasťou hip hopovej kultúry.
Prvý diel tejto zábavno-náučnej party ako sa už spomínalo je o pár dní v piatok 9.októbra v trnavskom Art Klube a učiteľmi bude na úvod pätica trnavských platňojazdcov DJ Spank, DJ Spinhandz, DJ Shakul, DJ Šulo a DJ Dasex, ktorí vám na štyroch gramofónoch dajú lekcie pravého djingu okoreneného rôznymi turntablistickými prvkami (scratching, trickmixing, juggling) a prostredníctvom svojich setov vám dajú ochutnať trochu so svojich bohatých zbierok vinylových koláčov pravého hip hopu.
Takže každý real hip hop fanúšik by nemal chýbať tento piatok 9.10. v Art Klube. Začíname o 21:00 a vstupné je symbolických 2,- Eur.
Člen legendárnej skupiny ktorá v 80tych rokoch formovala zvuk new school rapu, borec ktorého museli milovať členovia formácie Prodigy, pretože jeho hlášky tvoria základ mnohých ich hitov, chlapec ktorý dal pojmu alter-ego úplne nový rozmer a mc ktorý ovplyvnil kopu kapiel medzi nimi určite aj Supercoo.. Kto iný by to mohol byť než Kool Keith? Ak príde na debatu o najvplyvnejšom rapovom albume všetkých čias často padá aj názov Critical Beatdown od Ultramagnetic Mc's. Ako dnešnú klasiku som však vybral vec trochu novšiu, konkrétne z roku 1999, kde sa Keith prezentoval pre zmenu ako Black Elvis. Track sa volá Livin' Astro a o tom že to je prvotriedny kozmický banger sa nemusíme vôbec baviť.
Dnes by som sa chcel v krátkosti pozastaviť nad tým čo vlastne máte možnosť práve sledovať t.j. náš nový blog, ktorý chce byť priamym pokračovaním stránky burner.sk (doména bude dúfam čoskoro presmerovaná práve na toto miesto a konečne bez technických problémov). Bez veľkých ovácií oslávila naša malá crew Burner Posse v tomto roku 10 rokov svojej existencie. Je to až neskutočné a samému sa mi to nechce veriť, ale naozaj toto zoskupenie niekoľkých jedincov ktoré vzniklo preto aby z naivity a dobrej vôle zorganizovalo hip hopovú párty v Trnave existuje pod týmto názvom už jednu celú dekádu. Možno je preto čas na krátky pohľad do minulosti a skúsiť predstaviť čo nás čaká v budúcnosti.
Nechcem zachádzať úplne do začiatkov, možno na to bude čas niekedy inokedy. Skôr by som chcel objasniť veci ohľadom našej internetovej prezentácie, čo bolo a čo bude so stránkou. Trnavská stránka vznikla v roku 2002, najprv fungovala na freehostingu webpark a po nejakej dobe sa nám podarilo obsadiť aj dovtedy zabratú doménu burner.sk. Slúžila nám hlavne na prezentáciu našich plánovaných akcií, ku ktorým sa neskôr pridali reportáže a fotky. Začal som s touto stránkou sám, po čase mi začal pomáhať Shakul, ktorý sa potom o stránku staral zase sám posledné asi 2 roky. Nikdy sme nechceli byť klasický webový magazín a uvereňovať milióny tlačoviek a blbostí ale skôr si raziť svoju cestu a informovať predovšetkým o regionálnych záležitostiach a o veciach o ktorých sa inde nepísalo. Po čase sme začali zaostávať, predovšetkých po technickej stránke, pretož sme všetko robili v klasickom html kóde ktorý sa nepoužíva už dobre dlhú dobu. Keďže sme však obaja počítačovo-programovateľno nie príliš gramotní (ja som úplne mimo, Sha to ako-tak ovláda) potrebovali sme stránku prerobiť na php verziu a jednoducho ju apdejtnúť na istý štandard. To sa nám bohužial stále akosi nedarilo. A čas ubiehal a doba sa závratne rýchlo menila. Kým spočiatku bol problém na server hodiť mp3 skladbu ktorá mala len pár megabajtov, v dnešnej dobe nie je problém na nete sledovať fullstream videí alebo sťahovať obrovské súbory dát. Ďaľšia charakterisktika doby spočíva v tom, že všetko ide neuveriteľne rýchlo a tak sme prišli na to, že možno je aj zbytočné robiť klasickú stránku a možno by nám viac vyhovovalo mať vlastný blog a tu si publikovať čo sa nám chce a spôsobom aký nám vyhovuje.
No a práve preto tu je teraz tento blog. Ja osobne by som nechcel aby fungoval ako klasický webmagazín, takých je na Slovensku dosť a plnia si svoju úlohu tak ako majú. Skôr by som to videl ako platformu na prezentovanie našich názorov, pretože to mi tu chýba, nikto v skutočnosti nebloguje (okrem pár ľudí na cream.cz) a nevyjadruje sa k veciam ktoré sa nás dotýkajú. Samozrejme budeme informovať o akciách ktoré budeme organizovať. Situácia na Slovensku je všeobecne veľmi biedna ale Trnava akoby bola v niečom svetlou výnimkou a na naše akcie ľudia viac-menej chodia, za čo vám ďakujeme a sme radi za podporu! Plus chceme písať o hudbe a kultúre ktorá si to podľa nás zaslúži a nenachádza miesto vo vodách slovenského internetu. Za to ako tu teraz vyzerá vďačíme Shakulovi ktorý sa pohral s farbami a dizajnom tohoto blogu, fotku na vrchu spravil my man Jimmy Olsen.
Na záver by som rád dodal, že ak sa niekomu pozdáva smer ktorým robíme veci a chcel by nám pomôcť a stať sa členom tímu, ktorý sem bude prispievať budeme veľmi radi. Stačí zanechať na seba kontakt a určite sa dohodneme. Týmto sa lúčim a dúfam že nás čaká ďalších 10 rokov? Daaaamn!
Luke Boyd aka Classified je celkom dosť aktívny kanadský rapper a producent pochádzajúci z mestečka Enfield v Nového Škótsku. Hm, teraz si určite poviete, no čo nejaký kanaďan sa ide hrať na Eminema, takých tu už bolo. Ale ak by ste vedeli že tento 31 ročný MC vydal od roku 1995 až po súčasnosť množstvo singlov a viac ako 10 albumov, stihol dať spolu s Royce Da 5'9" a D12 európske turné a za track Anybody Listening dostal od kanadskej televíznej spoločnosti MuchMusic ocenenie za najlepšie hip hopové video za rok 2009, tak možno by to stálo za pokračovanie v čítaní o tomto chlapíkovi... Priznám sa, že ja som tiež donedávna nevedel nič o menovanom artistovi, až kým som cez jeden djský pool nedostal k niektorým jeho singlom. Hlavne po hudobnej stránke sa mi celkom zapáčili a to ma prinútilo si pozisťovať, kto to vlastne je ten Classified. Okrem úvodného spomenutia, by som ešte rád dodal, že za svoj progress, inšpiráciu a cit pre hudbu vďačí svojmu najbližšiemu okoliu, no hlavne svojmu muzikantsky nadanému fotríkovi. Otcova odborná znalosť a skúsenosti s hraním na gitaru, klavír a bassu prispeli značnou mierou k úspešnosti Classifiedových beatov.No ale dosť bolo písania, čeknite radšej čo o sebe povedal sám ClassfiedTU a hlavne skontrolujte nižšie jeho tvorbu prostredníctvom zopár videoklipov. Na záver pridávam, že jeden z jeho úspešných singlov sa ocitne aj na mojom pripravovanom tejpe.
Už dávnejšie som našiel video o ktoré sa chcem podeliť. Je možné aby jeden jediný šesťsekundový loop bicích z roku 1969 ovplyvnil nespočetné množsvto rapových, drum'n'bassových a jungle skladieb, defakto na jeho základe vznikli kompletné hudobné subžánre? Chlapík menom Nate Harrison je tvorcom tohoto videa a v necelých dvadsiatich minútach približuje históriu Amen Breaku - loopu bicích ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil nielen mnohé hiphopové skladby ale dokonca celé subžánre elektronickej hudby ako d'n'b a jungle. Tento break som poznal, ale až keď som si pozrel toto video som si uvedomil ako je vlastne rozšírený. Pre cratediggerov a záujemcov povinnosť!
Príspevky
Už by ste mohli vedieť že my na burner.sk pracujeme tvrdo aby sme pre vás objavili také šmaky o ktorých sa na iných slovenských weboch a blogoch nedozviete. Napríklad píše niekto o kvalitných undergroundových beat tapes? Nie. A preto som vyhrabal z útrob internetu trio z Nórska (Oslo in the house) ktoré produkuje top kvalitu na 20 rokov starých strojoch. 
